Čierna, biela a tvár. Rozhodne s tým nekončím. Kto bude ďalší?

Začiatkom prázdnin som vám predstavila niečo, čo bolo v mojej tvorbe zase trochu iné.

Žiadne jemné tieňovanie ceruzkou. Žiadne farby, vrstvy akrylu ani dlhé hľadanie správneho odtieňa.

Tentoraz len čierna, biela a tvár.

A hoci som vtedy sama ešte nevedela, kam ma táto cesta zavedie, dnes už jednu vec viem úplne isto.

Rozhodne s tým nekončím. Naopak.

Keď stačí len čierna a biela

Na tomto spôsobe tvorby ma baví práve jeho jednoduchosť.

Na prvý pohľad.

Pretože v skutočnosti vám čierna a biela nič neodpustia.

Nemáte k dispozícii desiatky odtieňov, ktorými môžete portrét postupne modelovať. Nie je tu veľa priestoru na „ešte to trošku opravím“.

Každá čiara, každá čierna plocha aj každé miesto, ktoré nechám úplne biele, rozhoduje o výsledku.

A možno práve preto ma to tak baví.

Z niekoľkých výrazných ťahov začne postupne vystupovať tvár. Zrazu sa objavia oči, výraz, vlasy, fúzy… a človek, ktorého spoznáte, hoci na plátne vlastne veľa vecí vôbec nie je.

Niekedy totiž nemusíte namaľovať všetko, aby bolo vidieť všetko podstatné.

Od prvého portrétu k ďalším

Keď som začiatkom prázdnin ukázala prvý portrét vytvorený týmto spôsobom, brala som ho trochu ako experiment.

Chcela som si vyskúšať niečo nové. Oprostiť sa od detailov, farieb a klasického spôsobu, akým bežne budujem portrét.

Lenže pri jednom nezostalo.

Postupne pribudli ďalšie tváre a s každou z nich ma tento štýl začal baviť ešte viac.

Každý portrét funguje úplne inak. Niekde rozhodujú oči, inde charakteristický účes, fúzy, pery alebo jediný výrazný tieň.

A presne v tom je pre mňa čaro celej série.

Posca v ruke a žiadna guma

Veľkú úlohu v týchto obrazoch zohrávajú aj fixky POSCA, s ktorými pracujem priamo na plátne.

A tu prichádza tá zábavná časť.

Ceruzku môžete vygumovať. Farbu niekedy premaľujete.

Ale keď vediete výraznú čiernu líniu cez biele plátno, musíte jej jednoducho veriť. 😄

Možno aj preto má táto tvorba úplne inú energiu než moje klasické portréty.

Je rýchlejšia, odvážnejšia a surovejšia. Núti ma pozerať sa na tvár inak a hľadať len to, čo je pre ňu naozaj charakteristické.

Nie je to náhrada. Je to ďalšia cesta.

Neznamená to, že by som opúšťala svoje ostatné obrazy.

Práve naopak.

Stále milujem ceruzku. Stále budem maľovať akrylom, tvoriť portréty, experimentovať a skúšať nové veci.

Nikdy som totiž nechcela zostať uzavretá v jednom štýle len preto, že ma podľa neho ľudia spoznajú.

Tvorba ma baví práve vtedy, keď sa môžem posúvať.

A táto čiernobiela séria sa medzi moje ostatné práce jednoducho pridala.

Trochu drzá.

Trochu minimalistická.

A veľmi moja.

A teraz ma zaujíma jediná vec…

Keď sa pozriem na portréty, ktoré už vznikli, automaticky premýšľam nad ďalšou tvárou.

Kto by v tomto štýle fungoval dokonale?

Výrazné oči? Charakteristické črty? Ikonický účes? Fúzy? Alebo niekto, koho by som v tomto prevedení vôbec nečakala?

Pár mien už samozrejme v hlave mám.

Ale tentoraz ma zaujíma aj váš názor.

Takže rozhodne nekončím. Skôr mám pocit, že sa ešte len rozbieham.

A otázka na záver je vlastne úplne jednoduchá:

Kto bude ďalší? 🤎