Keby mi niekto pred niekoľkými rokmi povedal, že budem mať vlastný ateliér, učiť deti aj dospelých, predávať svoje obrazy a živiť sa tým, čo vytvorím vlastnými rukami, asi by som sa mu vysmiala.

Nie preto, že by som nechcela. Skôr som si vtedy vôbec nedokázala predstaviť, že niečo také zvládnem.

A viete čo?

Ani dnes nemám pocit, že zvládam všetko. Len už viem, že to vôbec neprekáža.

Čakať, kým budem dosť dobrá

Kresliť portréty som začala v roku 2018. O rok neskôr prišiel akryl.

Nemala som dokonale vybavený ateliér, roky skúseností, premyslenú značku ani podnikateľský plán na desať strán.

Jednoducho som začala.

Samozrejme, prišli pochybnosti. Je to dosť dobré? Bude sa to niekomu páčiť? Kúpi si odo mňa vôbec niekto obraz? Dokážem raz niečo odovzdať aj ostatným?

Podobné otázky si podľa mňa kladie veľa ľudí. Keby som však čakala, kým všetky zmiznú, pravdepodobne by som nezačala nikdy.

Prvý obraz nebol ten najlepší

Keď sa dnes pozriem na niektoré svoje staršie práce, veľa vecí by som urobila úplne inak.

A to je dobre.

Práve vďaka tomu vidím, ako veľmi som sa za tie roky posunula.

Často čakáme na dokonalosť a až potom chceme svoju prácu ukázať svetu. Lenže nikto nezačína ako profesionál.

Za každým obrazom na mojom webe alebo sociálnych sieťach stoja hodiny práce, nevydarené pokusy, prerábanie, hnev aj radosť.

Občas som mala chuť celé plátno otočiť k stene a už sa naň nikdy nepozrieť. 😄 Nakoniec som sa k nemu aj tak vrátila.

A zrazu prišiel vlastný ateliér

V lete 2024 som urobila ďalší veľký krok.

Otvorila som si vlastný ateliér.

Zrazu som mala miesto nielen pre seba a svoje obrazy, ale aj pre ďalších ľudí. Začali sem chodiť deti, ktoré chcú kresliť a maľovať, aj dospelí, ktorí si pri tvorení chcú na chvíľu oddýchnuť od bežného života.

S novou skúsenosťou samozrejme prišli aj pochybnosti.

Zvládnem to? Dokážem im niečo odovzdať? A hlavne – bude ich to so mnou vôbec baviť?

Časom som zistila, že práve táto časť mojej práce ma baví možno ešte viac, než som čakala.

Navyše ma veľa naučila.

Deti nečakajú, kým budú pripravené

Toto na nich milujem.

Dáte dieťaťu plátno, štetec a farby a väčšinou nezačne riešiť, či vytvorí dokonalý obraz.

Vezme štetec a začne.

Pokojne zmieša farby, ktoré by mi ani nenapadlo dať dohromady. Keď sa mu niečo nepodarí, vezme ďalšiu farbu, niečo premaľuje a pokračuje.

My dospelí to často robíme presne opačne.

Najskôr všetko analyzujeme. Potom začneme pochybovať a nakoniec čakáme na správny okamih.

Lenže ten niekedy vôbec nepríde.

Podnikanie ma naučilo presne to isté

Vlastná práca môže zvonku vyzerať krásne.

Obrazy, ateliér, kurzy, fotenie alebo sociálne siete tvoria len jednu časť môjho podnikania.

Popritom riešim faktúry, administratívu, web, komunikáciu s klientmi, objednávky, marketing a milión ďalších vecí.

Väčšinu som sa musela naučiť za pochodu a stále sa učím niečo nové.

Niektoré nápady fungujú skvele, zatiaľ čo iné skončia úplným prepadákom. Keď niečo nefunguje, zmením to a skúsim inú cestu.

Kedysi by som možno týždne premýšľala, či sa mám do niečoho pustiť. Dnes si oveľa častejšie poviem:

Tak to skús. Keď to nevyjde, aspoň zistíš, že tadiaľ cesta nevedie.

Nemusíš vedieť, kam ťa to dovedie

Keď som nakreslila prvý portrét, vôbec som netušila, čo príde ďalej.

O veľkých plátnach som vtedy nepremýšľala. Vlastný ateliér mi pripadal ako niečo veľmi vzdialené. A už vôbec mi nenapadlo, koľko ľudí raz budem učiť.

Možno je dobre, že som budúcnosť nepoznala.

Keby som vtedy videla všetky kroky, ktoré ma čakajú, možno by som sa vyľakala ešte pred tým prvým. 😄

Nakoniec prichádzalo všetko postupne – prvý obraz, ďalšia tvorba, prvá zákazka, prvý klient, prvý kurz a vlastný ateliér.

Potom prišiel ďalší nápad.

A po ňom ďalší.

Stále nemám všetko vymyslené

Možno práve toto chcem týmto článkom povedať najviac.

Nemám žiadny tajný návod a netuším, kde presne budem o päť rokov. Rozhodne sa ani každé ráno neprebúdzam s pocitom, že mám svoj život dokonale pod kontrolou.

Občas pochybujem, niečo pokazím alebo zmením názor.

Z času na čas dostanem nápad, ktorý mi pripadá trochu šialený. Napriek tomu ho skúsim.

Za tie roky som totiž pochopila jednu dôležitú vec:

Možno nikdy nepríde chvíľa, keď si poviete: Teraz som konečne pripravená.

Často čakáme, že najprv získame sebaistotu a až potom niečo urobíme.

Podľa mňa to funguje presne naopak.

Najprv to urobíme. A práve tým získame sebaistotu.

Takže ak na niečo čakáte…

Možno chcete začať maľovať, podnikať, prihlásiť sa na kurz, zmeniť prácu alebo konečne niekomu ukázať svoju tvorbu.

Možno máte v hlave úplne iný sen, ktorý stále odkladáte na „niekedy“.

Nemusíte poznať celý príbeh vopred.

Stačí urobiť prvý krok.

Potom príde druhý. A zrazu zistíte, že už ste oveľa ďalej, než ste si na začiatku dokázali predstaviť.

Ja som ten svoj prvý krok urobila pred niekoľkými rokmi s ceruzkou v ruke.

A stále som zvedavá, kam ma zavedie ďalej.