Keď si klient vyberie päť obrazov a šiesty vznikne na zákazku

Niektoré zákazky sa začínajú e-mailom. Iné správou na sociálnych sieťach.

A táto sa začala motorkou pred mojím ateliérom. 😄

Klient sa za mnou prvýkrát zastavil práve počas jednej zo svojich ciest na motorke. Lenže mal smolu – práve som v ateliéri nebola. Zavolal mi, chvíľu sme sa rozprávali a dohodli sme sa, že keď pôjde opäť okolo, ozve sa.

A jedného dňa to naozaj vyšlo.

Keď niekto pozná vaše obrazy takmer lepšie než vy

Keď za mnou konečne prišiel do ateliéru, pomerne rýchlo som zistila jednu vec.

Mal naštudovaný azda celý môj web. 😄

Poznal moje obrazy, vedel, ktoré ho zaujali, a spoločne sme si postupne prezreli prakticky všetko, čo som mala v ateliéri.

Pre mňa sú takéto stretnutia vždy zaujímavé. Na webe človek vidí fotografiu, rozmer a opis. Keď však stojí priamo pred originálom, zrazu vníma skutočné farby, štruktúru, ťahy štetca a všetky drobnosti, ktoré fotografia nikdy nedokáže preniesť úplne rovnako.

A tentoraz sa naše prezeranie skončilo tak, že si klient napokon rezervoval rovno päť mojich obrazov.

Čo mi, samozrejme, urobilo obrovskú radosť.

Lenže tým sa náš príbeh ešte nekončil.

A čo keby vznikol ešte jeden?

K piatim hotovým obrazom pribudla zákazka na šiesty.

Tentoraz však nešlo o obraz, ktorý už čakal hotový v mojom ateliéri.

Klient chcel namaľovať svojho otecka v mladosti.

A zadanie ma bavilo prakticky okamžite. Chceli sme zachovať jeho skutočnú podobu a realistickejšie spracovanie portrétu, no zároveň do obrazu vniesť výrazný popartový štýl.

Práve spojenie realistického portrétu a výrazných farieb sa mi zdalo skvelé.

Realistický portrét, ktorý sa nebojí farieb

Pri portréte je pre mňa najdôležitejšie zachytiť človeka. Nestačí len namaľovať oči, nos a ústa na správne miesto. Výsledný obraz musí mať výraz a niečo, vďaka čomu v ňom toho človeka naozaj spoznáte.

V tomto prípade som navyše pracovala s podobou klientovho otecka z mladosti. Chcela som preto zachovať jeho charakter a podobu, no zároveň portrét previesť do svojho výtvarného štýlu.

Tvár zostala realistickejšia, zatiaľ čo pri farbách som si dovolila oveľa väčšiu slobodu.

Výrazná modrá, ružová a žltá, kontrastné tiene a štruktúry v pozadí postupne vytvorili presne tú energiu, ktorú som od obrazu chcela.

A musím povedať, že táto zákazka ma naozaj bavila.

Bola iná. Farebná. Osobná.

A presne takéto výzvy mám rada.

Obraz na zákazku nemusí byť kópiou fotografie

Toto je pre mňa dôležité.

Keď maľujem portrét podľa fotografie, nechcem vytvoriť iba jej maľovanú kópiu. Fotografia mi poskytne základ, ale výslednému obrazu chcem dať vlastný charakter.

Práve pop-art na to ponúka obrovský priestor.

Môžem sa hrať s farbami, kontrastom, pozadím aj celkovou atmosférou a pritom zachovať podobu človeka, ktorého portrét predstavuje.

Výsledkom potom nie je len spomienka podľa fotografie.

Vznikne originálny obraz s osobným príbehom.

A práve to mám na obrazoch na zákazku najradšej.

Odovzdanie niekde na polceste

Napokon prišiel okamih, keď bolo všetko hotové.

Päť vybraných obrazov a k nim šiesty – portrét na zákazku.

Keďže nás od seba delil kus cesty, odovzdanie sme vyriešili jednoducho. Dohodli sme sa, že sa stretneme niekde na polceste.

Odovzdávanie hotových obrazov pre mňa predstavuje výnimočný okamih.

Niekoľko dní alebo týždňov mám obraz pred očami. Sledujem, ako postupne vzniká, chodím okolo neho, premýšľam nad ním, vraciam sa k detailom a niekedy ešte na poslednú chvíľu niečo upravím.

Potom príde deň, keď ho zabalím a odovzdám človeku, pre ktorého vznikol.

A obraz pokračuje ďalej bezo mňa.

Presne pre takéto zákazky ma moja práca baví

Z celej tejto zákazky mám skvelý pocit.

Samozrejme, potešilo ma, že si jeden človek vybral rovno päť mojich obrazov. Päť obrazov naraz umelcovi urobí radosť, nebudeme si nič nahovárať. 😄

Ešte väčšiu radosť som však mala z toho, ako celý náš príbeh vznikol a kam napokon viedol.

Z prvého telefonátu vo chvíli, keď ma klient nezastihol v ateliéri, vzniklo osobné stretnutie, päť vybraných obrazov a napokon ešte jeden úplne nový.

Portrét jeho otecka v mladosti.

A práve podobné zákazky mi pripomínajú, prečo ma moja práca tak baví.

Každý obraz môže mať svoj príbeh. Niekedy ho vymyslím ja a potom si nájde svojho majiteľa.

Inokedy za mnou príde človek so svojím vlastným príbehom a ja dostanem možnosť preniesť ho na plátno.

A to je na mojej práci možno úplne najkrajšie.

Nikdy totiž neviem, kto nabudúce otvorí dvere môjho ateliéru a s akým príbehom príde.