Keď obraz potrebuje svoj čas. Príbeh návratu k rozmaľovanému plátnu

Nie každý obraz vznikne za niekoľko dní. Niektoré potrebujú týždne, iné mesiace. A niekedy je tým najlepším, čo pre rozmaľované plátno môžeme urobiť, jednoducho ho na chvíľu odložiť.

Obraz, ktorý začal vznikať už v marci

Keď som sa v marci prvýkrát postavila pred toto plátno, mala som určitú predstavu. Vedela som, akým smerom sa chcem vydať, aké farby použiť a akú atmosféru by som chcela zachytiť.

Lenže maľovanie nie je vždy priamočiara cesta od prvého ťahu štetcom k hotovému obrazu.

Niekedy sa predstava počas tvorby mení. Jedna vrstva prekryje druhú, niektoré detaily zmiznú a iné naopak dostanú priestor vyniknúť. Obraz sa postupne premieňa a niekedy prekvapí aj samotného autora.

A presne to sa stalo aj tentoraz.

Prišiel okamih, keď som cítila, že obrazu niečo chýba. Nebola som si istá, čo presne to je. Mohla som pokračovať, pridávať ďalšie farby a snažiť sa ho za každú cenu dokončiť.

Ale rozhodla som sa inak.

Odložila som štetce a nechala obraz odpočívať.

Aj nedokončený obraz má v ateliéri svoje miesto

Možno si niekto predstavuje, že maliar stojí pred plátnom, má jasnú víziu a za niekoľko hodín vytvorí hotové dielo.

Realita býva trochu iná.

V mojom ateliéri vznikajú obrazy rôznymi spôsobmi. Niektoré maľujem s obrovskou energiou a takmer bez prestávky. Pri iných potrebujem odstup, aby som sa na ne dokázala pozrieť novými očami.

A práve ten odstup je niekedy dôležitejší než ďalšie hodiny strávené s paletou v ruke.

Počas mesiacov, keď tento obraz čakal, som pracovala na ďalších zákazkách, venovala sa vlastným projektom a výtvarným kurzom. Každý nový obraz, každá skúsenosť a každé stretnutie mi prináša niečo ďalšie.

Človek sa totiž neustále vyvíja. A s ním sa mení aj jeho tvorba.

To, čo som na plátne nevidela v marci, zrazu dokážem vidieť v októbri.

Návrat k štetcom s novou energiou

Po niekoľkých mesiacoch som sa rozhodla k obrazu vrátiť.

A bolo to zvláštne. Stála som pred rovnakým plátnom, pozerala sa na rovnaké farby, ale zrazu som ho vnímala úplne inak.

Začala som upravovať jednotlivé časti, prehlbovať kontrasty a hľadať rovnováhu medzi výraznými ťahmi a jemnejšími detailmi.

Postupne obraz získava ďalšiu hĺbku a charakter. Ešte ho čakajú zlaté akcenty, ktoré majú podčiarknuť jeho atmosféru a dodať mu svetlo.

Práve zlato používam vo svojej tvorbe rada. Dokáže obraz premeniť podľa toho, odkiaľ naň dopadá svetlo, a dodať mu úplne iný rozmer.

Tentoraz však nechcem nič uponáhľať.

Chcem, aby každý ďalší ťah mal svoje miesto.

Abstraktná maľba nie je len o farbách

Na abstraktnom umení ma fascinuje predovšetkým sloboda.

Nemusím divákovi presne hovoriť, čo má v obraze vidieť. Každý si v ňom môže nájsť niečo svoje. Niekto vníma energiu farieb, iný pohyb, emócie alebo spomienky.

A práve v tom pre mňa spočíva čaro originálnych abstraktných obrazov.

Obraz nemusí rozprávať jeden konkrétny príbeh. Môže ich rozprávať toľko, koľko ľudí sa pred ním zastaví.

Pri maľovaní často pracujem intuitívne. Samozrejme premýšľam nad kompozíciou, farebnosťou a celkovým dojmom, ale zároveň dávam priestor okamihu.

Niekedy vznikne ten najzaujímavejší detail práve vo chvíli, keď prestanem všetko toľko plánovať.

Kedy je vlastne obraz hotový?

Toto je otázka, na ktorú podľa mňa neexistuje jednoduchá odpoveď.

Je obraz hotový vo chvíli, keď je celé plátno pokryté farbou? Keď už niet kam pridať ďalší ťah? Alebo vtedy, keď sa naň pozriem a cítim, že už nepotrebuje vôbec nič?

Pre mňa je to predovšetkým ten posledný pocit.

Obraz je dokončený vo chvíli, keď už nemám potrebu na ňom čokoľvek meniť.

Niekedy k tomu dospejem rýchlo. Inokedy treba niekoľko pokusov, zmien a návratov.

A naučila som sa prijímať aj to, že nie všetko musí byť hotové hneď.

V dnešnej dobe máme často pocit, že musíme neustále niečo dokončovať, zverejňovať a posúvať sa ďalej. Lenže kreativita nefunguje podľa kalendára.

Niekedy potrebuje čas. A niekedy aj trochu ticha.

Každý obraz je kúsok môjho príbehu

Keď sa dnes na toto rozpracované plátno pozerám, už v ňom nevidím len obraz, ktorý som začala maľovať v marci.

Vidím v ňom aj všetko, čo sa za tých niekoľko mesiacov zmenilo.

Nové skúsenosti, nové nápady aj iný pohľad na vlastnú tvorbu.

A možno práve preto som rada, že som ho vtedy nedokončila za každú cenu.

Dnes totiž vzniká trochu iný obraz, než aký som si pôvodne predstavovala.

A to je na umení krásne.

Niekedy totiž nemusíme začínať znova. Stačí sa vrátiť k tomu, čo sme kedysi odložili, a pozrieť sa na to inými očami.

Obraz zatiaľ stále vzniká. Keď príde jeho chvíľa, predstavím vám ho v celej jeho podobe.

Dovtedy vás rada nechám nahliadnuť do procesu jeho tvorby.

Pretože aj cesta k hotovému obrazu stojí za rozprávanie.

S láskou k umeniu,

Kristýna Smetanová
Maliarka a zakladateľka Ateliéru Kristýny Smetanové