Tanec si na mňa počkal

Kto ma pozná, ten vie, že môj život sa už niekoľko rokov točí najmä okolo maľovania. Obrazy, štetce, plátna a farby sú súčasťou môjho každodenného sveta. Málokto však vie, že ešte dávno predtým som mala jeden veľký sen.

Tanec.

Už ako mladšia som milovala atmosféru tanečných kurzov. Hudbu, krásne šaty, energiu ľudí okolo seba aj ten pocit, keď človek na chvíľu vypne hlavu a nechá sa viesť rytmom. Absolvovala som základné aj pokračovacie tanečné kurzy a tešila sa na ďalšiu tanečnú cestu.

Keď plány zmení zdravie

Potom prišla životná etapa, ktorú som si nevybrala.

Operácie nôh mi znemožnili pokračovať v tom, čo som mala rada. Namiesto ďalších tanečných krokov som riešila úplne iné veci. Sen o tanci som preto odsunula nabok a postupne som prijala, že sa k nemu možno už nikdy nevrátim.

V tom čase som netušila, ako dlho bude moja prestávka trvať.

Život bežal ďalej

Roky plynuli.

Prišla práca, rodina, deti, starosti aj radosti bežného života. Rovnako ako mnohé ženy som venovala väčšinu času ľuďom okolo seba. Tanec nezmizol, len ustúpil do úzadia.

Napriek tomu sa z času na čas pripomenul. Stačila pesnička v rádiu, tanečné vystúpenie v televízii alebo spomienka na obdobie, keď som trávila večery na parkete.

Niekde vo vnútri stále zostával.

Návrat, ktorý som nečakala

Po rokoch sa objavila príležitosť vrátiť sa späť.

Neistota sa miešala s nadšením. Premýšľala som, či si ešte budem pamätať kroky, či medzi ostatných zapadnem a či si tanec užijem rovnako ako kedysi.

Odpoveď prišla veľmi rýchlo.

Stačilo niekoľko tréningov.

Hudba hrala, telo sa hýbalo a ja som si uvedomila, ako veľmi mi tanec chýbal.

Zrazu nešlo o vek ani o to, koľko rokov uplynulo. Dôležitý bol pocit radosti, ktorý som znova našla.

Viac než len tanec

Dnes pre mňa tanec neznamená len choreografiu alebo vystúpenie.

Prináša mi energiu, nové zážitky a chvíle, keď myseľ úplne vypne. Milujem atmosféru tréningov, spoločný smiech aj podporu žien, ktoré zdieľajú rovnakú vášeň.

Každé vystúpenie mi pripomína, že niektoré sny stojí za to oprášiť, aj keď sme ich na dlhý čas odložili.

Nikdy nie je neskoro

Dnes stojím na parkete v kostýme a usmievam sa.

Nie preto, že by bolo všetko dokonalé.

Usmievam sa preto, že som si splnila niečo, o čom som si dlhé roky myslela, že už nebude súčasťou môjho života.

K tancu som sa nevrátila v dvadsiatich.

Niekoľko rokov mi vzali zdravotné komplikácie a operácie nôh.

Na parket som sa dostala oveľa neskôr, než som si ako mladá predstavovala.

Dnes už však nepremýšľam nad tým, čo mohlo byť.

Mám radosť z toho, čo je teraz.

Ak aj vy nosíte v sebe sen, ktorý ste museli odložiť, nevzdávajte sa ho len preto, že uplynul čas.

Život nás niekedy zavedie inam, než sme plánovali.

Napriek tomu nás občas po rokoch dovedie presne tam, kde sme vždy chceli byť. 🤎