Späť v ateliéri. A s hlavou plnou nových nápadov

Prázdniny sa skončili. A ako každý rok mám pocit, že nejako podozrivo rýchlo.

Leto, výlety, dovolenka, dni bez budíka a bez neustáleho sledovania, koľko je hodín… a zrazu zase chystáme školskú tašku, škôlku, krúžky a všetci sa snažíme rozpamätať, ako vlastne vyzeral náš bežný režim.

Vašík sa navyše tento rok bude učiť cestovať sám domov, Toník má svoj škôlkarský režim, do toho prichádzajú krúžky, rodina a všetky tie každodenné povinnosti.

A niekde medzi tým všetkým som samozrejme ja a môj ateliér. 😊

Takže si teraz doma všetko postupne sadá.

A ja sa vraciam.

Späť do ateliéru. 🤎

Leto bez maľovania? To u mňa asi ani nejde

Hoci som sa cez prázdniny snažila venovať najmä rodine a deťom, úplne bez práce moje leto rozhodne nebolo.

Aj počas prázdnin som mala niekoľko zákaziek. Medzi našimi letnými plánmi som sa tak vracala k štetcom, ceruzkám a rozrobenej práci.

Niečo sa podarilo dokončiť, ďalšie obrazy na mňa čakajú práve teraz a niekoľko zákaziek potrebujem v najbližšom čase dorobiť.

Cez leto však pracujem úplne inak než počas školského roka. Nemám pevný režim a vlastne ho ani mať nechcem.

Moja práca sa už dlho prispôsobuje rodine a deťom. Nie rodina mojej práci.

Niekedy je to celkom slušná logistika, ale presne takto to chcem.

Teraz prišiel september a s ním chvíľa, keď zase otváram diár, plánujem, zapisujem, škrtám, presúvam… a pomaly zisťujem, čo všetko by som do tých niekoľkých hodín, keď sú deti v škole a škôlke, vlastne potrebovala vtesnať. 😊

Teraz hlavne skladám termíny kurzov

Jednou z prvých vecí, ktoré teraz riešim, sú kurzy maľby a kresby pre deti.

Postupne píšem rodičom detí, ktoré ku mne chodili už minulý školský rok, a zisťujem, aké majú tento rok časové možnosti.

Niekomu zostal rozvrh podobný, inému sa úplne zmenil. Pribudli nové krúžky, iné časy konca vyučovania, školské kluby a ďalšie povinnosti.

A ja sa to teraz snažím všetko poskladať.

Taký môj každoročný septembrový Tetris. 😊

Zároveň sa mi počas leta ozvalo veľa nových záujemcov o kurzy, z čoho mám obrovskú radosť.

Ak teda patríte medzi tých, ktorí mi už písali a stále čakajú na konkrétny termín, viem o vás. 🤎

Len vás prosím ešte o malú chvíľku trpezlivosti.

Najprv potrebujem zistiť možnosti detí, ktoré už ku mne chodili, a zostaviť jednotlivé skupinky. Podľa voľných miest sa potom budem postupne ozývať aj novým záujemcom.

Už teraz sa veľmi teším, keď bude ateliér zase plný stojanov, farieb, štetcov, rozhovorov a toho krásneho tvorivého neporiadku.

Ticho v ateliéri je síce niekedy fajn…

ale keď je plný detí a tvorenia, má úplne inú energiu. 🤎

Zákazky, obrazy a zase trochu času na vlastnú tvorbu

Popri kurzoch sa samozrejme vraciam aj k svojej vlastnej práci.

Mám pred sebou zákazky, ktoré potrebujem dokončiť, ďalšie dohodnuté obrazy a samozrejme aj svoje vlastné nápady.

A tých mám ako vždy viac než času. 😊

Občas si hovorím, že by som potrebovala druhý ateliér, druhý pár rúk a ideálne ešte niekoľko hodín denne navyše.

Ale možno práve toto k tvorbe patrí.

Niektorý nápad príde a musí von okamžite. Iný si človek nosí v hlave niekoľko mesiacov. A potom sú také, ktoré sa pomaly menia na niečo oveľa väčšie.

Presne jeden taký teraz nosím v hlave aj ja.

Chystám niečo nové

Popri kurzoch, zákazkách a vlastnej tvorbe totiž pripravujem aj jeden nový projekt.

Je pre mňa veľmi osobný a už nejaký čas vo mne postupne vzniká.

Zatiaľ o ňom nechcem prezradiť úplne všetko. Nie preto, že by som vás chcela napínať. 😊

Niektoré veci podľa mňa potrebujú najprv dostať svoj tvar, kým ich človek pustí von.

Môžem však prezradiť, že bude spojený s tým, čo je mi v tvorbe asi úplne najbližšie.

S obrazmi, ľuďmi, ich príbehmi a so spomienkami, ktoré nechceme nechať zmiznúť.

Je to myšlienka, ku ktorej mám naozaj blízko. Ak sa mi podarí preniesť do nej všetko, čo mám teraz v hlave a v srdci, verím, že z nej vznikne niečo krásne.

Keď príde správny čas, určite vám o projekte poviem oveľa viac. 🤎

A čaká nás ešte Mallorca

Aspoň tu na blogu. 😊

O našej tohtoročnej dovolenke totiž určite vznikne samostatný článok.

Tentoraz to navyše nebola úplne obyčajná rodinná dovolenka.

Naši chlapci totiž vôbec netušili, že poletíme na Mallorku.

Celý čas sme to pred nimi tajili ako prekvapenie.

Ako sme to celé vymysleli, čo si chlapci mysleli, že sa bude diať, kedy zistili, že niekam ideme, kedy sa dozvedeli kam a aká bola ich reakcia, si však nechám až na samostatné rozprávanie.

Pretože tento príbeh si vlastný článok rozhodne zaslúži. 😊

Napíšem vám aj o tom, aká bola Mallorca s deťmi, čo nás prekvapilo, čo sme si zamilovali a čo napríklad úplne nevyšlo podľa našich predstáv.

A samozrejme aj to, či by sme sa tam ešte niekedy vrátili.

Malá nápoveda?

Vrátili. 🤎

September je pre mňa taký druhý január

V posledných rokoch si čoraz viac uvedomujem, že pre mňa nový rok nezačína len prvého januára.

Druhý malý „nový rok“ prichádza vždy v septembri.

Deti sa vrátia do školy a škôlky, na chladničke sa objavia nové rozvrhy, začnú sa krúžky a ráno zase zvoní budík. Diár, ktorý bol cez leto trochu voľnejší, sa zrazu začína rýchlo plniť.

S tým všetkým sa do svojho režimu vraciam aj ja.

Znovu sa rozbehnú kurzy, čakajú na mňa zákazky a postupne sa chcem pustiť aj do nových obrazov.

Popritom pripravujem svoj nový projekt, rada by som zase viac písala sem na web a v hlave mám množstvo ďalších nápadov. Pri niektorých ešte ani sama neviem, kam ma napokon zavedú.

A vlastne sa na to všetko teším.

Nemusím mať počas prvého septembrového týždňa dokonale naplánovaný celý nasledujúci rok.

Stačí si zase nájsť svoj rytmus.

Odprevadiť deti tam, kam potrebujú, otvoriť dvere ateliéru, uvariť si kávu a vziať do ruky štetec.

A pokračovať tam, kde som pred letom skončila.

Tak som zase späť. 🤎

A som naozaj zvedavá, čo všetko počas ďalšieho školského roka v mojom ateliéri vznikne.

Kristýna