Keď si obraz nájde svoj domov

Nedávno som odovzdala ďalší obraz na zákazku. A musím priznať, že s niektorými obrazmi sa lúči naozaj ťažko.

Od prvého ťahu štetcom som vedela, že tento bude výnimočný. Zvolila som zemité tóny – odtiene hnedej, béžovej, čiernej a jemné akcenty oranžovej. Sú to farby, ktoré na mňa pôsobia pokojne, elegantne a nadčasovo. Dokážu interiér zútulniť a zároveň v sebe nesú množstvo emócií.

Práve preto ma tento obraz tak bavil. Maľoval sa takmer sám. Každá vrstva na seba prirodzene nadväzovala a ja som si celý proces naozaj užívala. Sú chvíle, keď človek stratí pojem o čase a nechá sa viesť len farbami, štruktúrou a vlastnou intuíciou. Presne pre tieto okamihy svoju prácu tak milujem.

Abstraktná maľba je pre mňa sloboda. Nikdy dopredu presne neviem, kam ma ďalší ťah štetcom zavedie. Vďaka tomu je každý obraz originál, ktorý už nikdy nevznikne úplne rovnako.

Ešte jednu krásnu spomienku si však s týmto obrazom odnášam. Skôr než si poň prišla jeho nová majiteľka, navštívili môj ateliér dvaja rôzni zákazníci. Obaja sa pri ňom zastavili a takmer zhodne sa ma opýtali, či je na predaj. Musela som im s úsmevom odpovedať, že už má svojho majiteľa. Priznám sa, že ma to nesmierne potešilo. Je to ten okamih, keď si uvedomím, že obraz dokáže osloviť nielen človeka, pre ktorého vznikol, ale aj niekoho úplne iného.

A práve to je pre mňa najväčšia odmena.

Vo chvíli, keď obraz odovzdávam, moja práca vlastne nekončí. Naopak. Začína sa jeho nový príbeh. Stáva sa súčasťou domova, každodenného života a spomienok svojho majiteľa.

Veľmi ďakujem za dôveru. Verím, že bude robiť radosť ešte mnoho rokov a že zakaždým, keď sa naň jeho majiteľka pozrie, v ňom nájde niečo nové.