Prečo práve Dubaj

Obraz inšpirovaný Dubajom, ale hlavne životom

Niektoré miesta nás prekvapia.

Nie preto, že sú krásne alebo slávne. Prekvapia nás tým, že v nás niečo prebudia.

Presne tak na mňa zapôsobil Dubaj.

Keď sa povie Dubaj, väčšina ľudí si predstaví luxus, mrakodrapy a svet plný lesku. Ja som tam však videla niečo iné. Kontrasty. Miesto, kde vedľa seba existuje minulosť aj budúcnosť. Pokoj aj ruch. Púšť aj mesto. Sen aj realita.

Práve z týchto pocitov vznikol obraz Čo zostáva.

Nejde o Dubaj

Možno to znie zvláštne, ale tento obraz vlastne nie je o Dubaji.

Rozpráva o tom, čo si z rôznych miest odnášame.

Občas navštívime miesto, ktoré nám pripomenie, že život nie je len o cieľoch, ale aj o ceste k nim. Za každou stavbou, úspechom alebo splneným snom totiž stojí čas, odvaha a trpezlivosť.

Práve tento pocit som chcela do obrazu preniesť.

Každý v ňom uvidí niečo iné

Na abstraktnej tvorbe mám najradšej práve to, že dáva priestor vlastnému príbehu.

Jeden človek v obraze objaví spomienku na cestovanie.

Druhý sen o mieste, kam by sa raz chcel pozrieť.

Pre niekoho bude pripomienkou toho, že aj zdanlivo nemožné veci vznikajú krok za krokom.

A iný v ňom možno uvidí úplne iný význam.

A to je správne.

Umenie totiž nemusí všetko vysvetľovať. Niekedy stačí, keď vyvolá pocit.

Čo vlastne zostáva?

Miesta sa menia.

Ľudia prichádzajú a odchádzajú.

Čas plynie ďalej.

Napriek tomu existujú okamihy, ktoré v nás zostávajú oveľa dlhšie, než by sme čakali.

Práve o nich tento obraz rozpráva.

Nie je o konkrétnom meste ani o jednej ceste.

Je o spomienkach, pocitoch a snoch, ktoré si nesieme ďalej bez ohľadu na to, kde práve sme.

Obraz „Čo zostáva“ je originálna akrylová maľba s rozmermi 70 × 50 cm.

Možno osloví niekoho, kto Dubaj miluje. Iného zaujme ako pripomienka vysnívaného miesta. A možno si v ňom niekto nájde svoj vlastný príbeh.