Prečo som začala maľovať indiánov (a kedy sa to celé začalo)

Moja cesta k maľovaniu indiánov sa nezačala žiadnym plánom ani jasnou víziou. Nepovedala som si, že práve toto bude môj štýl. Všetko vzniklo prirodzene v roku 2019, keď som namaľovala svojho prvého indiána ako darček pre otca.

V tom čase som nemala takmer žiadne skúsenosti. Nepoznala som pravidlá maľby, nevedela som správne miešať farby a netušila som, aké štetce použiť. Napriek tomu som sa do toho pustila. Maľovala som čisto podľa pocitu, bez premýšľania a bez tlaku na výsledok. Práve táto sloboda dala obrazu silu.

Dodnes si pamätám moment, keď ho otec uvidel. Tú radosť a úprimnosť. Práve vtedy sa začal písať celý príbeh.

---

Rok 2020: Indián ako bojovník

O rok neskôr som sa k tomuto motívu vrátila. Tentoraz už nešlo len o skúšanie. Vznikol obraz indiána ako bojovníka, pretože presne tak som svojho otca vnímala. Silného, tichého a vždy prítomného.

Tento obraz pre mňa znamenal oveľa viac než len portrét. Pomohol mi vyjadriť niečo, čo sa slovami hovorí len ťažko.

---

Potom prišlo ticho

Na dlhý čas som indiánov opustila. Nešlo o rozhodnutie, skôr o prirodzený odstup. Niektoré veci potrebujú čas. Nedajú sa naplánovať ani vynútiť. Musia dozrieť samy.

---

Rok 2024: Anjelský indián

Zlom prišiel v roku 2024.

Vznikol obraz „anjelský indián“ menom Angeliánka, ktorý niesol úplne inú energiu. Maľovala som ho na podporu jedného úžasného dievčaťa. Do obrazu som tentoraz vložila viac jemnosti, svetla a nádeje.

Obraz sa následne vydražil v aukcii a pokračoval ďalej svojou vlastnou cestou.

Dostal sa až do Egypta.

Dodnes mi pripadá neuveriteľné, ako ďaleko môže dôjsť niečo, čo vzniklo z čistého pocitu a pomoci.

---

Rok 2025: Návrat, ktorý som nečakala

Po niekoľkých rokoch sa motív indiánov znova objavil. Tentoraz oveľa silnejšie.

Neprišiel z hlavy, ale zvnútra. Bez plánovania, bez stratégie.

Zrazu som vedela, že ich chcem znova maľovať.

Postupne som si uvedomila, že nejde len o motív. Ide o pocit, ktorý do obrazov vkladám. Indiáni sa stali prirodzenou súčasťou mojej tvorby.

Možno nie sú pre každého. A to je v poriadku. Kto ich cíti, ten vie.

---

A čo ďalej?

Rok 2025 priniesol moju zatiaľ poslednú indiánku.

Teraz si kladiem otázku:
Bude v roku 2026 ďalšia?

Úprimne neviem.

Jedno však viem iste. Tieto veci nemá zmysel siliť. Keď majú prísť, prídu samy.

---

Možno to nikdy nebolo o indiánoch

Možno nikdy nešlo len o indiánov ako takých.

Celý čas išlo o spomienky.
O emócie.
O silu, ktorú nevidno.

A práve preto maľujem s Láskou.